Pracujú zadarmo, no vytrvalo: Tí, čo tvoria SDA

Reportážne rozhovory z marcového dobrovoľníckeho seminára so štyrmi dobrovoľníkmi SDA.

#Články

Piatkový večer. Pre mnohých začiatok víkendu, čas vyjsť si von a vytrhnúť sa z kolobehu pracovných či študijných povinností. V salóne indickej reštaurácie sedí pred prázdnym stolom zopár mladých ľudí. Partia totiž nie je kompletná, „Čakáme na zvyšok, sú na debatiáde“ nesie sa informácia. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky dnes majú aj iné povinnosti než zábavu. Venujú sa „debatiáde“, turnaju základoškolského debatného programu; najmladším debatérom a debatérkam v organizácii.

Napriek sklzu v programe a únave však dobrovoľníci a dobrovoľníčky dorazia a piatkovou spoločnou večerou začína víkendový dobrovoľnícky seminár v Bratislave.

Neformálny piatkový večer, na ktorom sa všetci spoločne socializovali nahrádza nepríjemne studené sobotné ráno. V priestoroch firmy Websupport sa spoločne členovia a členky dobrovoľníckej komunity stretávajú aby si spoločne prediskutovali čo trápi ich, debatérov ale i to, na čo chcú počuť názory členovia správnej či výkonnej rady alebo zamestnanci.

Rozoberajú spoločne stratégiu či problémy, ktoré v jednotlivých programoch vidia. Na seminár  prišli rôzni dobrovoľníci– koordinátori debatných turnajov, ombudsmanka či hlavný rozhodca; tí či dobrovoľníčia krátko a naopak i tí, ktorí zostávajú verní dobrovoľníctvu a SDA už dlhšie.

Andrea Nina, koordinátorka debatiády aj Jano, predseda tézového výboru dokonca na čas z dobrovoľníctva pre SDA odišli, po čase sa však vrátili. „Nechcela som svoju dobrovoľnícku prácu vystaviť riziku, že na ňu nebudem mať dostatok času takže prvý rok výšky som sa v SDA neangažovala a druhý rok výšky som robila dobrovoľníctvo z pozície, ktorá si nevyžadovala moju fyzickú prítomnosť na Slovensku či v Česku, keďže som študovala v Anglicku. Robila som v tézovom výbore debatiády. Tretí rok som si zas dala prestávku, písala som bakalárku a bolo tam toho celkom dosť  v škole tak, že som zase nechcela kombinovať dve časovo náročné veci. Po štúdiu v Anglicku som druhým rokom doma a druhým rokom sa aktívnejšie venujem SDA.Každého dobrovoľníka môžu viesť iné pohnútky, prečo v organizácii zostať, mnohí však hovoria o „dávaní naspäť“ po absolvovaní debatného programu na strednej škole. Rovnako to vníma aj vysokoškoláčka Miška, koordinátorka východoslovenských regionálnych turnajov: „Ak mám byť úprimná, tak ja som vedela, že chcem zostať v komunite a vedela som, že to ako pôjde cez rozhodovanie ale mala som pocit, že potrebujem niečo tej komunite vrátiť, tak som si povedala že to dobrovoľníčenie je na to ideálne.“ A podobne sa na dobrovoľníctvo v SDA pozerá i Jano, ktorý už dlhší čas naplno pracuje. „ Dá sa povedať, že mi v  mojej robote chýbalo niečo s nejakým vyšším zmyslom pre spoločnosť.“

Netradičným prípadom v organizácii je Stano, ktorý sa do SDA zapojil až na vysokej škole. V súčasnosti je dokonca hlavným rozhodcom ligy. Zabezpečuje nielen aby prišiel na turnaje dostatočný počet rozhodcov a rozhodkýň ale stará sa i o to, aby boli rozhodcovia kvalitne pripravení. „Pre mňa to boli ľudia, čo ma pritiahlo do SDA. Keď som debatoval, videl som že je to skvelá vec, ktorá môže pomôcť veľa ľuďom a okolo mňa boli super ľudia, ktorí mi povedali, že mám ísť rozhodovať, že na to mám.“

Katka, ktorá plní funkciu ombudsmanky mala mať na svojej pozícii i kolegu – ombudsmana. Nenašiel sa však dobrovoľník, ktorý by sa na túto prácu podujal. Tak je to i so zopár inými dobrovoľníckymi pozíciami.

Počas seminára tak dobrovoľníci riešia i tento problém; ako motivovať ostatných aby svoj čas venovali SDA? Na otázku však neexistuje jediná správna odpoveď a i keď debata o tomto probléme ukazuje ako veľmi sa názory môžu líšiť i v rámci organizácie, je vidieť ako dobrovoľníkov debatovanie ovplyvnilo – nesúhlas sa vyjadruje slušne, bez prílišných emócii a s dôrazom na racionálne argumenty.

Atmosféra je teda v tejto komunite aj napriek nesúhlasom veľmi priateľská. Ján, predseda tézového výboru, nevidí rozdiel medzi touto komunitou a debatnou, podľa neho sú obe veľmi priateľské a spontánne. „Je tam väčší presah medzi komunitami. Nikdy som to nevnímal ako celky.“ Andrea Nina, však rozdiel našla: „Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo tá debatná môže byť možno viac súťažného charakteru a je taká kamarátska, tak tá dobrovoľnícka má až rodinnú atmosféru. To nie sú iba ľudia, s ktorými sa kamarátiš, ktorých vidíš raz za pol roka ale sú to ľudia, s ktorými si pravidelne píšeš, bavíš sa o svojom živote, a v podstate ti robia takú tu emocionálnu podporu.“ A súhlasí s ňou i nová koordinátorka východu, Miška. „V dobrovoľníckej komunite sme si oveľa bližší, a nie je to len o tom víkende, ktorý trávime spolu, tie vzťahy už nie sú to tom, že si súčasťou tej asociácie, nie sme len coworkers alebo oponenti pre mňa už je to skutočne ako rodina. S nimi trávim oveľa viac času ako s hocikým. Pre mňa je to úplne nový level.“

Silná súdržnosť komunity je určite pre všetkých dobrovoľníkov a dobrovoľníčky príjemný. Je však pre nich takýto spôsob trávenia času aj užitočný?

Odpoveď dobrovoľníčok a dobrovoľníkov sa zdá byť jasná. „V mojej pozícii som bol často v situácii, kedy som musel riešiť nejaký konflikt medzi debatérmi a debatérkami a rozhodcami a rozhodkyňami, keď bol feedback, s ktorým neboli spokojní, tam bola hlavná tá mediácia, využíval som debatné schopnosti v reálnom živote,“ konštatuje Stano. Práca s ľuďmi je dôležitá zručnosť aj pre Aďu, „To je niečo čo veľmi často chýba vo vysokoškolskom vzdelávaní, teóriu ťa naučia ale soft skills musíš hľadať cez stáže a dobrovoľnícku prácu; v tomto mi SDA príde ako prínos.“

Práve na ľuďoch ako Andrea Nina, Jano, Miška a Stano stojí veľká časť zodpovednosti za chod súťažných programov SDA. Stredoškolský či základoškolský program by sa bez nich nezaobišiel. Preto je pre asociáciu dôležité mať vždy dostatočný počet dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.

Čo však bude o rok, dva či päť? Vie si táto štvorica predstaviť, že budú naďalej pre SDA pracovať?

„Je to hrozne dlhá doba, ale viem si to predstaviť, neplánujem skončiť“ konštatuje predseda tézového výboru. Pre koordinátorku východu je to komplikovanejšia otázka, najmä kvôli semestri v zahraničí, no nechystá sa svoje dobrovoľníctvo zahodiť za hlavu: „Verím že aj po odchode do Anglicka sa budem vedieť zapájať do debatného života, možno sa zapojím do tézového výboru alebo budem ticho zatiaľ sledovať čo sa deje a potom sa vrátim.“

Dojmy zo spoločného víkendu si časť dobrovoľníkov vymieňa na nedeľnom obede. Ako v priateľskej atmosfére seminár začal, tak i končí a členovia a členky dobrovoľníckej komunity SDA sa, zdá sa, tešia na ďalšie spoločné stretnutie, o pár dní či týždňov, na regionálnych turnajoch. 

 

Na to aby naši dobrovoľníci a dobrovoľníčky mohli šíriť debatu ďalej, potrebujú aj vašu podporu. Podporiť ich môžete prostredníctvom tohto odkazu