Bývalé vedenie SDA, časť prvá

SDA počas jej bohatej histórie viedlo množstvo skvelých ľudí. Radi by sme si zaspomínali, kto stál na čele našej organizácie. V dvoch častiach by sme Vám radi predstavili bývalých vedúcich a vedúce SDA, s ktorými sme spravili krátke rozhovory o ich pôsobení v SDA.

#Články

 

 

 

 

Ako si sa dostal k debate a následne až do riaditeľského kresla SDA?

V roku 1996, keď som bol tretiak na gymnáziu v Považskej Bystrici, začal tam učiť Karol Rydlo - učil angličtinu. Popri tom sa dostal do kontaktu so vznikajúcim debatným programom Nadácie otvorenej spoločnosti. Vraj raz prišiel do zborovne a vyhlásil, že mu majú kolegovia a kolegyne dať mená najproblémovejších študentov a on z nich vyskladá debatný klub. Tam som samozrejme nemohol chýbať. Prvý rok som debatoval, ako štvrták som sa potom stal vedúcim klubu a na turnaje som už chodil ako rozhodca. Rozhodovať som potom chodil aj popri vysokej škole a v roku 2003 ma oslovila vtedajšia riaditeľka SDA, Barbora Nadáska, či by som to nechcel zobrať po nej. Valné zhromaždenie ma zvolilo a SDA som viedol do roku 2006.

Ktorá časť práce z SDA ti najviac chýba?

Rozhodovanie na turnajoch. Vidieť debatérov a debatérky rásť z turnaja na turnaj, môcť byť pri tom, to mi chýba. Zažil som prirodzené talenty, ktoré oslnili vo svojej prvej debate, ale aj ľudí, ktorým v prvej reči chýbala minúta a po pár rokoch patrili k najlepším. Stále dnes vediem ľudí, pomáham im rásť, ale v takej koncentrovanej forme to nikde nevidím.

Ako podľa teba SDA a schopnosti, ktoré ti debata dala, ovplyvnili tvoj ďalší kariérny či osobný život?

Nič mi do života nedalo toľko, ako debatný program. Bez debaty by som zrejme nedostal možnosť písať svoj prvý politický program a potom by som sa v politike tak ľahko nezorientoval. Kontakty z SDA dodnes tvoria základ mojich sociálnych sietí. Štruktúrované myslenie a schopnosť rýchlo zareagovať mi v politike často doslova zachránili krk. A aj teraz, keď s manželkou spolupracujem v našich dvoch firmách, mi schopnosť utriediť si myšlienky a rýchlo nachádzať medzi vecami súvislosti veľmi pomáha. Jedno viem isto – bez toho, čo mi dala debata, by som tam, kde som, dnes nebol.

Kde vidíš SDA o päť rokov?

Už keď som odchádzal z jej vedenia sme mali víziu, aby sa z SDA okrem vzdelávania a organizácie turnajov stala aj rešpektovaná inštitúcia, ktorá stráži kvalitu verejnej diskusie. Vôbec ma napríklad neprekvapilo, že za projektom demagog.sk stáli ľudia z debatného prostredia. Myslím, že to sa do veľkej miery darí. V budúcnosti by som bol rád, ak by sa podarilo kritické myslenie rozšíriť do celej siete základných a stredných škôl a SDA sa stala garantom kvality jeho učenia.

Ako si sa dostala k debate a následne až do riaditeľského kresla SDA?

K debate ma priviedla učiteľka dejepisu na strednej škole, ktorá ma oslovila, či by som nechcela chodiť do debatného klubu, že si myslí, že by ma to mohlo baviť a mala pravdu. Od debatovania k riaditeľovaniu som sa dostala cez všetky stupne dobrovoľníctva v SDA – najprv som viedla klub, rozhodovala turnaje, potom som organizovala regionálne turnaje, celoslovenské turnaje, vysokoškolské turnaje, až ma jedného dňa Martin Poliačik a Michal Ružička oslovili, že či by sme v trojici nešli viesť SDA. Keď potom neskôr Martin Poliačik odišiel z postu riaditeľa SDA, nahradila som ho veľmi prirodzene, keďže som už poznala chod organizácie a aj aktivity a donorov.

Ako podľa teba SDA a schopnosti, ktoré ti debata dala, ovplyvnili tvoj ďalší kariérny či osobný život?

Veľmi, viac ako škola, lebo zručnosť štruktúrovane rozmýšľať, triediť dôležité od nedôležitého, fakty od názoru, posudzovať dôveryhodnosť zdrojov informácií a vzájomne prepájať fakty, názory, tvrdenia a dôkazy do ucelených logických celkov je niečo, čo sa ťažko učí kdekoľvek inde. Spôsob rozmýšľania, ktorý som sa cez debatu naučila, mi dáva možnosť byť veľmi dobrá v čomkoľvek, do čoho sa pustím.

V súčasnosti pôsobíš ako riaditeľka Rady mládeže Slovenska, kde pôsobí aj SDA. Aký posun podľa teba urobili mládežnícke organizácie od tvojich čias ako riaditeľky SDA?

Urobili veľký pokrok v tom, ako sa neustále vedia adaptovať na potreby súčasných mladých ľudí a svet, v ktorom títo mladí vyrastajú, sledujú trendy a tým, že sú všetky budované na báze dobrovoľnosti, tak musia vedieť mladých zaujať, aby k nim prišli. Opačne ako školy, väčšina škôl sa snaží o to, aby sa deti a mladí prispôsobili im, mládežnícke organizácie museli spraviť pravý opak.

Kde vidíš SDA o päť rokov?

Vidím ju stále rásť a zlepšovať sa a verím, že raz bude lídrom v príprave metodík a postupov, ako učiť kritické myslenie a všetky tie skvelé veci a zručnosti, ktoré stále rok čo rok odovzdáva stovkám mladých ľudí. Tak, aby tieto zručnosti mohlo získať aspoň stále viac a viac mladých ľudí.

Ako si sa dostal k debate a následne až do kresla predsedu správnej rady SDA?

K debate som sa dostal náhodou. Zdalo sa mi, že debatéri a debatérky v našej triede dosť často na hodinách chýbajú kvôli turnajom a prednáškam. Viac som nepotreboval. Keď sa podarilo stabilizovať (v tom čase krehký) východoslovenský región, pôsobenie vo vedení SDA pre mňa prinášalo množstvo nástrojov, ktorými som mohol napomáhať rozvoju debatného programu.

Ktorá časť práce z SDA ti najviac chýba?

Chýbajú mi nekonečné debaty o metafyzických, hodnotových a politických témach počas dlhých večerov na debatných turnajoch. Tieto momenty patria k jedným z najstimulujúcejších, aké som zažil.

Kde vidíš SDA o päť rokov?

SDA vidím na mieste silného NGO partnera pre formálne vzdelávanie a to na všetkých úrovniach. Verím, že v najbližších rokoch bude možné SDA priblížiť školským a univerzitným kurikulám.

Spomenieš si na najvtipnejšiu príhodu, ktorá sa počas tvojho pôsobenia v SDA odohrala?

Bolo toho kopec, SDA pre mňa predstavuje jedno z najveselších období života. Narýchlo si na jednu hru mafie (mestečko Palermo), v ktorej bol Sapo mafiánom a každý mu veril, že je občanom… tú hru vyhral… Maťo Mačák následne skonštatoval: “Preto sa treba Sapa zbaviť vždy ako prvého!”

 

Ako si sa dostal k debate a následne až do riaditeľského kresla SDA?

V roku 2003, keď som bol v 2. ročníku, bola počas maturít na Evanjelickom lýceu exhibičná debata. Potom sa rozbehol debatný klub, ktorý viedol Martin Poliačik (vtedy mala SDA aspoň v Bratislave k dispozícii viac vysokoškolákov a vysokoškoláčok, čo chceli viesť klub, než bolo klubov). V tom čase už bola liga ukončená a náš prvý turnaj bol anglický. Na jeseň sa Poldo stal riaditeľom SDA a vedenie klubu odovzdal mne, takže som sa musel naučiť aj rozhodovať. Počas VŠ som si prešiel rôznymi pozíciami v SDA a riaditeľom som sa stal, keď sme túto pozíciu zriadili ako pracovné miesto na jeseň 2012.

Ako podľa teba SDA a schopnosti, ktoré ti debata dala, ovplyvnili tvoj ďalší kariérny či osobný život?

Práca riaditeľa bola kus všetkého: vzťahy s ľuďmi, právne veci, stratégia, kancelárska robota, Facebook, stretnutia s partnermi. Je to veľmi dobrá príprava na iné pozície, v ktorých treba zodpovednosť a flexibilitu. Vo všetkých veciach, ktoré som robil mimo SDA, som v zásade plnil také isté úlohy a stretával tých istých ľudí ako v SDA.

Kde vidíš SDA o päť rokov?

Za posledné mesiace a roky sa stretávam s tým, že si ľudia veľmi vážia robotu SDA, pretože pracujú s našimi absolventmi a absolventkami. Podľa mňa bude to, čo učíme, nemenej relevantné o 5 a viac rokov a preto verím, že SDA bude mať ešte lepšie meno, väčšiu a živšiu sieť.

Spomenieš si na najvtipnejšiu príhodu, ktorá sa počas tvojho pôsobenia v SDA odohrala?

Počas môjho pôsobenia neboli v SDA vtipné príhody.