Budeme používať rodovo citlivý jazyk

Benefity inkluzívnejšieho jazyka sú pre nás presvedčivé, kým negatívom je v zásade iba zmena zvyku.

#Oznamy

Mal(a) si niekedy pocit, že čisto dievčenský tím nemôže byť top?

Dôveruješ viac mužom alebo ženám, keď ti rozhodujú?

Zaváhal(a) si niekedy, či dať debatérke 26 bodov?

 

Používanie jazyka, ktorý nikoho nevylučuje, je vo svete považované za dobrú prax, a otvára sa ohľadne neho diskusia aj na Slovensku. Používajú ho aj mnohé zahraničné debatné organizácie.

 

Teória hovorí, že jazyk nielen odzrkadľuje náš svet, ale ho aj vytvára. [1] (Menegatti a Rubini 2017, viac aj v ASPEKTin 2015a a ASPEKTin 2015b) Je vedecky dokázané, že pri používaní iba mužského rodu, napríklad „policajt,“ „riaditeľ“ alebo v našom prípade „debatér,“ „tréner,“ „rozhodca,“ si predstavíme skôr muža. Nad ženami, aj keď by sme ich pod týmito slovami mali predstaviť tiež, v takej chvíli spravidla nepremýšľame, kým nedostaneme iný podnet. [2] Ak sa to opakuje príliš často, tak nám časom príde podivné si spájať ženy alebo mužov s niektorými pozíciami.

 

Výskumy pracovného trhu (Bem a Bem 1973, Hodel et al. 2017) dlhodobo ukazujú negatívny dopad na osoby zamlčaného rodu. Spočíva napríklad v tom, že sa so svojou pozíciou dostatočne nestotožňujú, okolie ich v danej pozícii spochybňuje, alebo inzerát na takúto pozíciu nepovažujú za určený pre ľudí ako oni.

 

Podľa nás sa niečo také deje aj v SDA. Zo skúseností aj dát vidíme, že menej žien debatuje dlhodobo, čo vidno na tom, že sa prestávajú zapájať do ligy (Sovík et al. 2017), a menej často sú v dobrovoľníckych a rozhodcovských pozíciách. Našej komunite chýba pestrosť, čo potvrdzuje aj náš sociologický výskum. Jeho respondenti aj respondentky napríklad nevedeli pomenovať funkcionárky SDA alebo si spomenúť na mená rozhodkýň.

 

Benefity inkluzívnejšieho jazyka sú presvedčivé, kým negatívom je v zásade iba zmena zvyku. Rozhodli sme sa preto vo všetkých dokumentoch SDA, na internete či v debatných tézach používať rodovo citlivý jazyk. Môžeme to robiť troma spôsobmi, ktoré sa navzájom doplňujú:

- neutrálny jazyk, napríklad „rozhodcovský panel“ namiesto „rozhodcovia,“

- vyvážený jazyk, napríklad „milí debatéri a debatérky“ namiesto „milí debatéri,“

- jazyk, ktorý podporuje ženy, príslušníkov a príslušníčky menšín, aby sa cítili v komunite dobre a vítane, obzvlášť pri hodnotení debatných výkonov alebo  interných vtipoch.

 

Iba zmenou jazyka nevyriešime všetko, ale na základe výskumov veríme, že ňou prispejeme k tomu, aby bola SDA naozaj otvorená pre všetkých. Dúfame, že aj vy, debatéri, debatérky, rozhodcovia a rozhodkyne, si osvojíte takéto vyjadrovanie.

 

Poznámky

[1] O čom hovoríme a dokážeme pomenovať, je skutočnejšie ako to, čo ostáva zamlčané - presne ako v debate, kde rozhodcovský panel dokáže naplno porozumieť iba tým krokom analýzy, ktoré tímy pomenujú a vysvetlia.

[2] Rovnaký princíp platí, aj keď používame výrazy v ženskom rode, napríklad „upratovačka“ alebo „asistentka.“

 

Referencie

- Bem Sandra L. and Bem Daryl J. 1973. „Does Sex‐biased Job Advertising “Aid and Abet” Sex Discrimination?“ Journal of Applied Social Psychology. 3(1): 6-18.

- Lea Hodel, Magdalena Formanowicz, Sabine Sczesny, Jana Valdrová, and Lisa von Stockhausen. 2017. „Gender-Fair Language in Job Advertisements: A Cross-Linguistic and Cross-Cultural Analysis.“ Journal of Cross-Cultural Psychology. 48(3): 384-401.

- Menegatti Michela and Rubini Monica. 2017. „Gender Bias and Sexism in Language.“ Oxford Research Encyclopedia. Dostupné na: http://communication.oxfordre.com/view/10.1093/acrefore/9780190228613.001.0001/acrefore-9780190228613-e-470.

- Redakcia ASPEKTin. 2015a. „Jazyčnica odporúča čítať.“ Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/jazycnica-odporuca-citat.

- Redakcia ASPEKTin. 2015b. „O (rodovo vyváženom) jazyku.“ Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/o-rodovo-vyvazenom-jazyku.

- Sovík Slavomír, Hradický Ján, Števove Michal, Gromóczki Anton. 2017. Férovosť debatnej ligy a dropout účastníkov. Výskum pre SDA.