Andrej Nosko: ,,Chcel by som vidieť debaty v menších mestách.“

O demokracií, debate, ale aj o svojom zaujímavom povolaní nám porozprával Andrej Nosko.

#Články

Andrej Nosko debatoval v Tisovci. Je európskym riaditeľom organizácie PILnet, ktorá sa zaoberá právnym štátom. Predtým pracoval v Európskej komisii a Open Society Foundations v Budapešti, kde mal na starosti témy únosu štátu a kvality verejnej diskusie. Často prednáša o energetickej bezpečnosti. 3 roky bol členom strategickej rady SDA.

 

 

44180423_10156133026783440_5027259812673486848_n

 

 

Čo pre teba znamená 17. november?

17. november je pre mňa zosobnením nádeje a slobody. Sklamanie z nenaplnených nádejí mnohých je však zároveň aj trpkým pripomenutím, že demokracia nie je darček, na ktorý treba dorásť, či si ho zaslúžiť, a raz keď ho dostaneme, už sa len stačí oň dobre starať aby sa nerozbil. Demokracia je ťažký a občas otravný proces, ktorého ovocie si užijeme až po nemalom úsilí, ktoré nikdy nekončí a každé ráno sa doň musíme znovu púšťať. Ale podobne ako pri bicyklovaní, sa nemôžeme čudovať, že ak nešlapieme do pedálov tak sa skôr či neskôr „strepeme na hubu“.

 

Kde pracuješ a čomu sa venuješ?

Od septembra tohto roku som Riaditeľom pre Európu v organizácii PILnet- Globálna sieť pre právo vo verejnoprospešnom záujme (Global Network for Public Interest law). PILnet je platformou, ktorá prepája organizovanú občiansku spoločnosť s najlepšími svetovými aj domácimi právnikmi, ktorí poskytujú svoj čas, vedomosti a zdroje pre riešenie problémov, ktorým občianska spoločnosť čelí, najmä v oblastiach, kde sa dá využiť právo a právna pomoc. Vediem Európsku kanceláriu PILnet-u v Budapešti, vrátane manažmentu, fundraisingu, projektového riadenia a všetkého čo treba v relatívne malej kancelárii zmanažovať. Okrem toho sa snažím uchrániť si viac času pre rodinu a moje záujmy.

 

Čo si myslíš o stave demokracie na Slovensku?

Demokracia je rámec, ak chcete môžeme si ju prirovnať k športu, má svoje pravidlá, vyžaduje si účasť športovcov, rozhodcov a fair play. Na Slovensku máme základné pravidlá, máme svoje ihrisko, občas si aj kopneme do lopty, ale väčšina občanov nemá radosť s hry a ako vidieť aj s klesajúcou účasťou voličov vo voľbách, prestáva nás to baviť. Vidíme, že niečo nie je v poriadku ale nie je ľahké pochopiť, v čom je problém a začíname počúvať hlasy volajúce po zmene pravidiel, zmene hry či výmene hráčov, či rozhodcov. Až príliš často však problém nie je v samotnej demokracii, ale v tom, ako (ne)dodržujeme pravidlá, či ako niektorí beztrestne podvádzajú. Máme tu skupinu ľudí, ktorí stále vyhrávajú a skupinu ľudí, ktorí stále ťahajú za kratší koniec bez ohľadu na okolnosti. Fungujúca demokracia si však vyžaduje aby rôzne skupiny ľudí mali občas pocit, že ich záujem vyhral a inokedy nie. A ideálne tieto skupiny by nemali byť v zákopoch ale mali by sa často meniť – investor je zároveň aj rodičom, cyklistom, motoristom, chodcom, ochrancom zelene, či poľovníkom. A keď sa diskutujú politiky, ktoré vyhovujú jedným ale nie iným, očakáva sa, že riešenie, ktoré je kompromisom na úkor jednej skupiny voči inej, bude v budúcnosti vyvážené tak, že každý si zažije víťazstvo aj prehru a väčšina bude dávať pozor aby záujmy tých najslabších neboli vytlačené za dedinu, pretože každý si uvedomuje, že raz za čas môže byť v pozícii tej najslabšej, či najslabšieho.

 

Čo sa týka stavu demokracie na Slovensku, som pesimistický optimista, nemám pocit že sme ako občania „za vodou“ aj keď mnohí naši politickí lídri vďaka našej naivite ťažko za vodou sú. Ale som nadšený z drobných dôkazov, že sme ešte úplne neohlúpli, či už sú to protesty, keď sa dejú najväčšie neprávosti, či snaha mladého človeka o nezávislú kandidatúru za starostu v mojej rodnej dedinke na Horehroní, aj keď mu silne previazaná sieť establishmentu hádže pod nohy polená a aj človek v tej zastrčenej dedine si na vlastnej koži zažije previazanosť moci, a ako to vyzerá keď „ruka ruku myje.“ Tieto drobnosti mi dávajú nádej, že sme na rázcestí a aj keď robíme dva kroky smerom do priepasti, občas spravíme krok vedľa alebo späť, nič to však nemení na tom, že balansujeme na hrane.  

 

 

12823475_1136340746396277_4594360498347815679_o_1

 

 

Aké vidíš paralely medzi vývojom na Slovensku a v ostatných krajinách regiónu? Je situácia v Maďarsku niečím, z čoho by sa malo Slovensko ponaučiť? 

Maďarsko, sa často považuje za výnimku. Ja som presvedčený, že Maďarsko a Slovensko majú viac spoločných než rozličných elementov. Slovensko má síce relatívne slobodné médiá, ale Maďarské súdnictvo vrátane ústavného, považujem za neporovnateľne nezávislejšie od vládnej moci, než to naše a to napriek mnohým zásahom maďarskej vlády s cieľom zmeniť to. Najväčší rozdiel podľa mňa je v technológii moci a volebnom systéme. Ak by sme mali taký volebný systém ako majú Maďari, boli by sme ich už dávno dohnali.  Podobne ako v Maďarsku, máme problém s politickou alternatívou, chýba nám politická kultúra dialógu a kompromisu. Máme veľa kohútov (realita je taká, že sú to najmä chlapi), z ktorých každý preferuje svoje vlastné hnojisko než by mal sekundovať inému či inej. Podobne ako v Maďarsku vidíme niekoľko poslancov opozície správať sa a hlasovať akoby ich na uzde držal niekto z vládnej koalície, prečo sa tak deje môžeme len špekulovať. 

 

Avšak luxus takého počtu opozičných strán ako máme na Slovensku, z ktorých sa mnohé aj dostávajú do parlamentu v Maďarsku, nie je možný z povahy volebného systému. Keďže trpíme podľa mňa rovnakou chorobou len sme v inom štádiu, je ťažké dávať ponaučenia. 

 

Podobné politické problémy ako si zažívame v Strednej Európe vidieť aj v Nemecku, Taliansku či Francúzsku, hľadať paralely s hlasovaním o Brexite či správaním súčasného prezidenta USA a rôznymi excesmi, ktoré sme si zažili na Slovensku nie je zložité. 

 

Jedno však považujem za dôležité, a je to asi jediná vec, v ktorej sa zhodujem s predsedom parlamentu, že mladí ľudia by mali vstúpiť do politiky, ale pred tým by som im púšťal moju obľúbenú pesničku od Karpatských Chrbátov, ktorej text som si zobral za svoje motto: „Chceš sa len dobre mať. Doži sa 40. Vek keď Ti začne záležať aj na tom či si zakydaný blatom, alebo len v čistote sa váľaš, koľko komu dávaš a koľko si aj berieš. Nezhreš!”

 

Ako vyzerala tvoja debatná kariéra?

Debatoval som v Tisovci na Evanjelickom Gymnáziu. Nebola to úplne štandardná kariéra, pretože som mal pocit, že s klubom som debatoval len na turnajoch, a tréningy sme si robili s mojim spolubývajúcim Jánom Breznaníkom, s ktorým sme debatovali o obrovskom množstve rôznych tém často až do noci. Okrem toho sme každé leto chodili debatovať na model OSN (MUN) do Žiliny. 

   

Chcete čítať viac takýchto textov?

Článok pokračuje nižiše , tu sa prihlasujete na odoberanie našich noviniek:
 
* povinné údaje
 
Prostredníctvom Debatných listov budete od nás dostávať správy o aktuálnom dianí v našej organizácií, odkazy súvisiace s kritickým myslením a informácie o tom, ako ju môžete podporiť. Plánujeme vám ich zasielať raz mesačne. V niektorých mesiacoch vám pošleme dve alebo tri správy ohľadom mimoriadne aktuálnych noviniek.

Sme občianske združenie Slovenská debatná asociácia so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava. Vo vzťahu k Vašim osobným údajom vystupujeme v pozícii prevádzkovateľa. Debatné listy môžete prestať odoberať kedykoľvek. Stačí, ak kliknete na link v zápätí posledného mailu, alebo nám napíšete na media@sda.sk.

We use Mailchimp as our marketing platform. By clicking below to subscribe, you acknowledge that your information will be transferred to Mailchimp for processing. Learn more about Mailchimp's privacy practices here.

 
 

 

Čo ti debatovanie dalo?

Toto obdobie mi dalo viac, ako som si v tom čase bol schopný uvedomiť. Mnoho z najzaujímavejších mojich slovenských známych poznám práve cez debaťák alebo MUN. Ale okrem sociálnej siete, ktorá je dôležitá, mi debata dala aj zručnosti, ktoré viem využiť takmer kdekoľvek. Schopnosť vnímať pohľad druhej strany, a rešpektovať odlišnú perspektívu či záujmy, aj ľudí, s ktorými nesúhlasím, aj istá intelektuálna pokora. A v neposlednom rade schopnosť vyjadriť sa, sformulovať svoje názory logickým spôsobom, schopnosť skonsolidovať a štrukturovať myšlienky či texty, ale aj identifikovať, ak v nich sú nepresnosti, nekonzistentnosti, alebo ak ich neviem doložiť dôkazmi, a patrične ich korigovať v strete s novými informáciami.

 

3 roky si bol v strategickej rade SDA. Čo si myslíš o dnešnej SDA a kam by sa mala podľa teba uberať?

SDA považujem za mimoriadne dôležitú organizáciu pre Slovensko. Teším sa z aktivít, ktoré robí aj keď nemám toľko času, koľko by som chcel mať aby som mohol aktivity SDA sledovať do väčšej hĺbky. Považujem za dôležité, aby naďalej rozvíjala stredoškolské debaty, ale zároveň vidím priestor pre väčšiu angažovanosť nielen na základných a vysokých školách, ale budovanie debatného hnutia aj smerom k starším, dospelým, vrátane našich seniorov a starých rodičov. Predstavujem si SDA ako organizáciu, ktorá by mohla byť oporou aj pre debatné aktivity, ktoré sú menej o procese a viac o obsahu – napríklad verejné debaty v menších mestách či dedinách v spolupráci s miestnymi podnikateľmi či školami. Podobne ako sa rozširujú rôzne krčmové kvízové hry, chcel by som vidieť kultivované debaty aj v našich menších mestách či dedinách, či už v školách alebo v krčmách to záleží od lokálnych podmienok. 


Ak súhlasíte s Andrejovou víziou rozvoja SDA, môžete nás podporiť cez tento odkaz.