Akademická debata je súťažná a zároveň vzdelávacia aktivita určená pre študentov základných, stredných i vysokých škôl. Debata je v mnohých ohľadoch unikátna forma diskusie. Najväčší rozdiel, ktorý odlišuje debatu od bežných diskusií, sú jej jasne dané pravidlá. Tie napríklad určujú, ktorý rečník dostane koľko priestoru, kedy môže rozprávať či aké úlohy musí pri svojom vystúpení splniť.

Každá debata musí mať dve strany, ktoré stoja proti sebe. Na každej strane stojí väčšinou jeden tím, zložený z niekoľkých študentov. Debata je teda skupinovou aktivitou, ktorá kladie dôraz na spoluprácu medzi jej jednotlivými účastníkmi.

Pred debatou je určená takzvaná téza - kontroverzne naformulované tvrdenie, ktoré umožňuje každej strane zmysluplne argumentovať. Tézu dostanú tímy s istým časovým odstupom pred debatou. V debate potom musia zastávať pozíciu, ktorá im je vopred určená - študenti si ju teda nevyberajú sami podľa svojho presvedčenia. Sú tak postavení do pozície, kedy musia argumentovať v prospech istého postoja a vymyslieť najlepší spôsob, ako takýto postoj obhájiť. Vďaka tomu sú nútení premýšľať o najrôznejších debatovaných problémoch z viacerých strán, vypočuť si i opačný názor a kultivovane naň reagovať.

Debatné tézy pokrývajú široké spektrum spoločensky relevantných a aktuálnych tém, napríklad

• ľudské práva ("útoky na civilné obyvateľstvo sú ospravedlniteľné"),
• školstvo ("štúdium na vysokej škole by malo byť spoplatnené"),
• politika ("účasť menšín v národných parlamentoch by mala byť regulovaná kvótami"),
• eticko-morálne otázky ("eutanázia by mala byť legalizovaná"),
• všeobecné témy, ktoré sa priamo týkajú mládeže ("predaj a konzumácia alkoholu by mali byť viac obmedzené"),
• kontroverzné spoločenské otázky ("hromadná výpoveď je letigímny spôsob štrajku"),
• enviromentálne otázky ("na výrobky znečisťujúce životné prostredie by mala byť uvalená špeciálna daň").

V každej debate je potrebný i nestranný rozhodca, ktorý posúdi kvalitu a logickosť argumentácie na oboch stranách, schopnosť rečníkov zorganizovať si myšlienky a rozlíšiť dôležité argumenty od nedôležitých, schopnosť tímov reagovať na seba a nachádzať slabé miesta v protivníkovej argumentácii či v neposlednom rade schopnosť debatérov spolupracovať medzi sebou. Po každej debate poskytujú rozhodcovia tímom spätnú väzbu, kde študentom ukazujú chyby, ktorých sa dopustili a zároveň im radia, ako tieto chyby v budúcnosti odstrániť. Rozhodcami sú Asociáciou akreditovaní učitelia, študenti a skúsení absolventi debatného programu.

Súťaživý charakter debaty, kde jedna strana musí prehrať a druhá vyhrať, zároveň motivuje študentov zlepšovať sa a podávať najlepšie výkony. Prehra v debate je pre každého študenta výzvou do ďalšej debaty.

Vzdelávanie sa prostredníctvom debatného prorgamu je dlhodobý proces. Až pravidelná účasť na debatných trénignoch a súťažiach prináša hmatateľné výsledky. Študenti sa týmto procesom učia kriticky myslieť, teda hodnotiť myšlienky, argumenty či informácie, ktoré k nim prichádzajú. Vytvárajú si tak vlastný názor na rôzne problémy. Nezakladajú ho však na informáciách, ktoré prebrali od svojich kamarátov, rodičov alebo učiteľov, ale hlavne na faktoch, ktorých správnosť si overili či dokážu overiť sami.