Mladí ľudia, ktorí absolvujú vzdelávanie prostredníctvom SDA, sú svojimi zručnosťami a charakterom v spoločnosti jednoznačne identifikovateľní.

Debatná metodika cielene rozvíja mladých ľudí v kľúčových oblastiach, ktoré sú relevantné nielen pre ich štúdium, ale sú aj tými najžiadanejšími zručnosťami na neustále sa meniacom pracovnom trhu. Absolventi a absolventky debatných programov SDA premýšľajú analyticky, logicky a kriticky. S ľahkosťou hľadajú a overujú informácie, rozlišujú kvalitné argumenty od nekvalitných, fakty od názorov, pravdy od neprávd a dôveryhodné zdroje od nedôveryhodných. Schopnosť spracovať stres z verejného vystupovania a efektívna spolupráca v rôznorodých tímoch sú pre nich prirodzené. Okrem rozvoja zručností nám záleží aj na hodnotách mladých ľudí. Tí v debate pomocou kvalitných argumentov a relevantných dôkazov musia vedieť adekvátne obhájiť svoju zadanú pozíciu (za alebo proti téze), a to aj v prípade, keď sa názory a pozície, ktoré v debate zastávajú, líšia od ich osobných názorov.

Vďaka tak jedinečnému vzdelávaciemu formátu, akým je debata, mladí ľudia, ktorí absolvujú debatný program, získavajú lepšie porozumenie témam a názorom, s ktorými by inak nesúhlasili alebo by sa s nimi dokonca nikdy ani nestretli. Dotvárajú si zrelší svetonázor, objavujú možnosti a hranice rozumnej argumentácie. Vďaka tomu sa stávajú aktívnejšími a tolerantnejšími občanmi a občiankami, ktorí nepovažujú názorovú nezhodu za nepriateľstvo, ale naopak za možnosť o veciach rozumne, vecne a otvorene diskutovať.

Formáty

Debata ako organizovaná výmena názorov prebieha podľa rôznych debatných formátov. Presne definované pravidlá debatného formátu určujú účastníkom a účastníčkam debaty konkrétne rečnícke úlohy, poradie prejavu či vymedzujú presné množstvo času na predstavenie vlastných argumentov a aj na reagovanie na argumenty protistrany. Slovenskí žiaci a žiačky majú v rámci klubov či súťaží možnosť debatovať v štyroch rôznych debatných formátoch:

Moderné debatovanie vzniklo na univerzitách na Britských ostrovoch. Za prvý debatný klub sa všeobecne považuje Historická spoločnosť na Trinity College v Dubline. Založil ju v roku 1770 Edmund Burke, ktorý je dnes považovaný za najväčšieho konzervatívneho filozofa svojej doby. V roku 1804 vznikol debatný klub pri univerzite v St. Andrews, a po ňom nasledovali dva najslávnejšie debatné kluby – Cambridge Union (1815) a Oxford Union (1823). Postupne sa akademická debata rozširovala po anglicky hovoriacom svete. Za prvé národné debatné asociácie môžeme považovať britskú Úniu anglicky hovoriacich (1918, English-Speaking Union) a americkú Národnú rečnícku ligu (1926, National Forensics League Championship, neskôr premenovaná na National Speech and Debate Association).

Míľnikom vo vývoji medzinárodnej debaty bol vznik univerzitných majstrovstiev sveta v debatovaní (World Universities Debating Championships) v roku 1981. Vznikli z turnajov medzi britskými, americkými, kanadskými, austrálskymi a novozélandskými debatnými klubmi. Niekoľko nadšencov sa rozhodlo preniesť univerzitný model na stredoškolskú úroveň a v roku 1988 sa konali prvé stredoškolské majstrovstvá sveta v debatovaní (World Schools Debating Championships, skrátene WSDC). Zúčastnilo sa ich šesť krajín, dnes ich každoročne býva približne šesťdesiat.

V deväťdesiatych rokoch bolo doposiaľ založených asi najviac nových debatných programov. Nadácie otvorenej spoločnosti iniciovali ich vznik v postkomunistických krajinách, aby pomohli ukotviť demokratické hodnoty a vybaviť študentov a študentky praktickými zručnosťami, ktoré predchádzajúci školský systém nepovažoval za dôležité. Vo väčšine krajín, vrátane Slovenska, sa z pôvodných sietí debatných klubov vyvinuli debatné asociácie. Tieto samostatné národné debatné asociácie spolu v roku 1999 vytvorili Medzinárodnú debatnú vzdelávaciu asociáciu (International Debate Education Association, skrátene IDEA). Debatné programy vznikali aj v krajinách, kde nepôsobila sieť Nadácií otvorenej spoločnosti. Najčastejšie ich zakladali britskí a americkí učitelia alebo absolventi prestížnych univerzít.

Dnes už je debata rozšírená v krajinách na každom kontinente. Debatovanie nie je určené len pre elitných študentov z elitných škôl. V čase, keď v strednej a východnej Európe ešte len vznikali prvé debatné programy, ktoré mali pomôcť jednotlivým spoločnostiam vyrovnať sa s komunistickou minulosťou, v centrách britských a amerických veľkomiest už úspešne fungovali debatné programy (tzv. urban debate leagues) s cieľom pomáhať menšinovým komunitám vysporiadať sa s chudobou a sociálnym vylúčením. V súčasnosti v mnohých európskych krajinách existujú aj menšinové debatné programy.