Čo je vlastne debata?

Akademická debata je súťažná disciplína, v ktorej tímy stojace na opačných stranách názorového spektra presviedčajú panel rozhodcov o platnosti alebo neplatnosti vopred zadanej tézy. Tímy v debate pritom majú za úlohu súhlasiť alebo nesúhlasiť s tézou bez ohľadu na osobné názory ich členov, v rámci jedného turnaja často zastávajú priam obe strany tézy. Musia sa preto vedieť vžiť aj do postavenia opačnej strany. Uvažovanie o problémoch a rôznych pohľadoch na ne debatérov následne núti utvárať si k ním vlastný postoj. Ten nie je založený len na informáciách, ktoré prebrali od svojich kamarátov, rodičov alebo učiteľov, ale hlavne na faktoch a informáciách, ktorých správnosť si overili sami.

Debatné tézy pokrývajú široké spektrum spoločensky relevantných a aktuálnych tém, akými sú napríklad:
• Ľudské práva („Použitie sily so zámerom ochrániť ľudské práva je oprávnené.“)
• Školstvo („Vysokoškolské štúdium by malo byť spoplatnené.“)
• Politika („Spojené štáty by mali zrušiť embargo na Kubu.“)
• Eticko-morálne otázky („Eutanázia by mala byť legalizovaná.“)
• Všeobecné témy, ktoré sa priamo týkajú mládeže („Predaj a konzumácia alkoholu by mali byť viac obmedzené, prípadne úplne zakázané.“)

Víťaza debaty určia rozhodcovia na základe zhodnotenia presvedčivosti argumentov prezentovaných jednotlivými stranami. Rozhodcami sú Asociáciou akreditovaní učitelia, študenti a skúsení absolventi debatného programu.

Akademická debata má na rozdiel od rozhovorov počas školských prestávok či televíznych politických zápolení presne stanovenú formu. Študenti sa musia naučiť rýchlo a priamo reagovať na oponenta a formulovať svoje myšlienky dostatočne presne a jasne. Navyše ich musia presvedčivo prezentovať. Každý debatér má časovo ohraničenú reč. Po nej absolvuje krížový výsluch, počas ktorého odpovedá na otázky jedného protivníka. Dobré individuálne výkony neznamenajú však pre tím automaticky výhru v debate. Každý rečník má svoju špecifickú úlohu a tím musí byť počas celej debaty jednotný. Bez úspešnej spolupráce a súhry všetkých rečníkov je veľmi ťažké dotiahnuť ju do víťazného konca.

Akademická debata je súťažná disciplína, ktorá sa organizuje na stredných a vysokých školách po celom svete. Najväčšiu popularitu si vyslúžila v anglicky hovoriacich krajinách. Na medzinárodnej úrovni existujú ako pre stredoškolákov tak pre vysokoškolákov Majstrovstvá sveta v debatovaní, pričom na vysokoškolskej úrovni sa tohto turnaja zúčastňuje takmer 400 tímov z celého sveta, na stredoškolskej úrovni je reprezentovaných vyše 35 krajín.

Prečo debata?
Akademická debata predovšetkým učí účastníkov kriticky myslieť. Kladie dôraz na obsahovú kvalitu rečí, a preto núti debatérov aj divákov zhodnotiť, ktoré argumenty sú najpresvedčivejšie a najdôležitejšie. Na výhru nestačí debatérovi zaujať prvoplánové a predvídateľné stanovisko k problému, keďže šikovný oponent dokáže takéto stanovisko ľahko vyvrátiť. Takéto hlbšie skúmanie situácie a pohľad na problematiku z rôznych pohľadov si prenesie debatér aj do svojho bežného života a naučí sa objektívnejšie hodnotiť cudzie názory, hľadať chyby vo vlastných postojoch a silnejšie si uvedomí subjektivitu vlastných názorov, čím sa stane tolerantnejším voči iným názorom.

Debata rozvíja komunikačné zručnosti študentov. Učí ich tímovej spolupráci, verejnému vystupovaniu a schopnosti efektívne viesť dialóg. Študenti sa tak učia aktívne počúvať a konfrontovať názory iných s tými svojimi. V skutočnom živote sú tak absolventi debatného programu nielen pripravení lepšie a presvedčivejšie predniesť vlastné myšlienky, ale aj aktívne počúvať druhú stranu a nachádzať kompromisné riešenia. Tieto schopnosti sú v dnešnej dobe veľkou devízou, ktorá študentom zlepšuje vyhliadky na dobré kariérne uplatnenie, bez ohľadu na vaše študijné či pracovné zameranie. Štúdie ukazujú, že ľudí s takýmito komunikačnými zručnosťami ich pracovné okolie zväčša označí za „lídrov“, čo napomáha k rýchlejšiemu kariérnemu rastu.

Rozmanitosť debatných téz rozširuje všeobecný prehľad debatnej komunity. Debata znamená aj dlhý čas strávený prípravou argumentov a stratégií, čo napomáha rozvoju výskumných zručností. Debatéri sa musia orientovať v množstve dostupných informácii a selektovať dôležité medzi nedôležitými. To ich lepšie pripraví na požiadavky ďalšieho štúdia a trhu práce. Postupné oboznamovanie sa s rôznymi aspektmi života a konfrontácia viacerých názorov na jednotlivé otázky vedú študentov k vytvoreniu vlastného názoru.

Súťaživý charakter debaty motivuje podávať čo najlepší výkon. Snaha dosiahnuť víťazstvo v debate buduje ambicióznosť a ochotu dlhodobo systematicky pracovať. To sa následne prejavuje už počas štúdia, kde debatéri v drvivej väčšine prípadov podávajú výborné výkony v škole. Ambicióznosť a pracovitosť debatérov oceňujú aj v zahraničí, keďže veľa debatérov pokračuje svoje štúdium na prestížnych vysokých školách, okrem iného aj Harvard alebo Cambridge.

Neposledne je debata zábava. V škole sa začleníte do debatného krúžku, kde si vytvoríte nový okruh priateľov a spolu s ktorými sa budete zúčastňovať na turnajoch po celom Slovensku, prípadne aj v iných častiach sveta. Na debatných turnajoch spoznáte množstvo nových zaujímavých ľudí a postupne sa začleníte do čoraz väčšej debatnej komunity na Slovensku.

Medzi známych bývalých debatérov vo svete patria viacerí americkí prezidenti (Bill Clinton, Lyndon Johnson, Woodrow Wilson, Richard Nixon, Jimmy Carter, Theodore Roosevelt, John F. Kennedy, Franklin Roosevelt), medzinárodní politickí lídri (Kofi Annan, Nelson Mandela, Malcolm X, Margaret Thatcher, John Major, Hillary Clinton, Benazir Bhutto...) či iné mediálne známe osobnosti (Brad Pitt, Oprah Winfrey, Bruce Springsteen, James Dean, Steve Buscemi, Adam Sandler, John Wayne, Ted Turner...)

„Je lepšie debatovať o probléme bez toho aby sa vyriešil, ako vyriešiť problém bez toho aby sa o ňom debatovalo.“
-Joseph Joubert, francúzsky filozof