Čo je
Debata rozvíja kritické myslenie, otvorenosť a občianstvo medzi mladými ľuďmi.
Ako funguje debata
Debata je organizovaná výmena názorov, ktorá je ideálnym nástrojom na rozvoj kritického myslenia, zdokonaľovanie argumentácie a nadobúdanie ďalších, s tým súvisiacich, zručností. Pri debate rečníci a rečníčky (ako jednotlivci alebo v tímoch) prednášajú argumenty za alebo proti zadanej debatnej téze. Téza je tvrdenie, ktoré je formulované tak, aby s ním bolo možné rozumne súhlasiť aj nesúhlasiť. Strany, ktoré v debate obhajujú, si rečníci a rečníčky nevyberajú, ale dostanú ich vylosované.
V rámci cvičných aj súťažných debát existujú dva typy téz: pripravované a improvizované. Pripravované tézy sa vyhlasujú v predstihu, aby mali tímy dostatok času na vlastnú prípravu a precízny výskum. Improvizované tézy sa vyhlasujú krátko pred začiatkom debaty, aby sa preverili schopnosť improvizácie a všeobecný rozhľad tímov. Debatované tézy sa môžu týkať rôznych oblastí života, napríklad:
Politiky – „30% poslancov každej parlamentnej strany by povinne malo byť vo veku do 30 rokov.“
Ekonómie – „Štáty by mali prejsť na úplne bezhotovostnú ekonomiku.“
Ekológie – „Štát by mal robiť ekologické opatrenia aj na úkor ekonomickej stagnácie a politickej nestability.“
Morálky – „Milosrdné lži by mali byť morálne akceptované.“
Kultúry – „Umeniu vytvorenému AI by nemala byť poskytovaná platforma.“
Športu – „Kolektívne športy sú lepšie ako individuálne.“
Prínosy debaty
Mladí ľudia, ktorí absolvujú vzdelávanie prostredníctvom SDA, sú svojimi zručnosťami a charakterom v spoločnosti jednoznačne identifikovateľní.
Debatná metodika cielene rozvíja mladých ľudí v kľúčových oblastiach, ktoré sú relevantné nielen pre ich štúdium, ale sú aj tými najžiadanejšími zručnosťami na neustále sa meniacom pracovnom trhu. Absolventi a absolventky debatných programov SDA premýšľajú analyticky, logicky a kriticky. S ľahkosťou hľadajú a overujú informácie, rozlišujú kvalitné argumenty od nekvalitných, fakty od názorov, pravdy od neprávd a dôveryhodné zdroje od nedôveryhodných. Schopnosť spracovať stres z verejného vystupovania a efektívna spolupráca v rôznorodých tímoch sú pre nich prirodzené. Okrem rozvoja zručností nám záleží aj na hodnotách mladých ľudí. Tí v debate pomocou kvalitných argumentov a relevantných dôkazov musia vedieť adekvátne obhájiť svoju zadanú pozíciu (za alebo proti téze), a to aj v prípade, keď sa názory a pozície, ktoré v debate zastávajú, líšia od ich osobných názorov.
Vďaka tak jedinečnému vzdelávaciemu formátu, akým je debata, mladí ľudia, ktorí absolvujú debatný program, získavajú lepšie porozumenie témam a názorom, s ktorými by inak nesúhlasili alebo by sa s nimi dokonca nikdy ani nestretli. Dotvárajú si zrelší svetonázor, objavujú možnosti a hranice rozumnej argumentácie. Vďaka tomu sa stávajú aktívnejšími a tolerantnejšími občanmi a občiankami, ktorí nepovažujú názorovú nezhodu za nepriateľstvo, ale naopak za možnosť o veciach rozumne, vecne a otvorene diskutovať.
Formáty
Debata ako organizovaná výmena názorov prebieha podľa rôznych debatných formátov. Presne definované pravidlá debatného formátu určujú účastníkom a účastníčkam debaty konkrétne rečnícke úlohy, poradie prejavu či vymedzujú presné množstvo času na predstavenie vlastných argumentov a aj na reagovanie na argumenty protistrany. Slovenskí žiaci a žiačky majú v rámci klubov či súťaží možnosť debatovať v štyroch rôznych debatných formátoch:
Debatný formát Juniorskej debatnej ligy (ZŠ)
2 vekové kategórie:
1) 5. a 6. ročník ZŠ a príma osemročných gymnázií
2) 7. až 9. ročník ZŠ a sekunda až kvarta osemročných gymnázií
viac o rečníckych úlohách, časových rozsahoch nájdete v dokumente JDL pravidlá formát 2024.
Debatný formát Slovenskej debatnej ligy (SŠ)
viac o rečníckych úlohách, časových rozsahoch a ďalších pravidlách formátu TU [prelink na stránku / dokument s pravidlami, kde budú rozpísané presné časy formátu + ďalšie pravidlá]
Medzinárodné debatné formáty (SŠ)
viac o rečníckych úlohách, časových rozsahoch a ďalších pravidlách formátu TU [prelink na stránku / dokument s pravidlami, kde budú rozpísané presné časy formátu + ďalšie pravidlá]
Britský formát parlamentnej debaty (VŠ)
viac o rečníckych úlohách, časových rozsahoch a ďalších pravidlách formátu TU [prelink na stránku / dokument s pravidlami, kde budú rozpísané presné časy formátu + ďalšie pravidlá]
Debata v zahraničí
Moderné debatovanie vzniklo na univerzitách na Britských ostrovoch. Za prvý debatný klub sa všeobecne považuje Historická spoločnosť na Trinity College v Dubline. Založil ju v roku 1770 Edmund Burke, ktorý je dnes považovaný za najväčšieho konzervatívneho filozofa svojej doby. V roku 1804 vznikol debatný klub pri univerzite v St. Andrews, a po ňom nasledovali dva najslávnejšie debatné kluby – Cambridge Union (1815) a Oxford Union (1823). Postupne sa akademická debata rozširovala po anglicky hovoriacom svete. Za prvé národné debatné asociácie môžeme považovať britskú Úniu anglicky hovoriacich (1918, English-Speaking Union) a americkú Národnú rečnícku ligu (1926, National Forensics League Championship, neskôr premenovaná na National Speech and Debate Association).
Míľnikom vo vývoji medzinárodnej debaty bol vznik univerzitných majstrovstiev sveta v debatovaní (World Universities Debating Championships) v roku 1981. Vznikli z turnajov medzi britskými, americkými, kanadskými, austrálskymi a novozélandskými debatnými klubmi. Niekoľko nadšencov sa rozhodlo preniesť univerzitný model na stredoškolskú úroveň a v roku 1988 sa konali prvé stredoškolské majstrovstvá sveta v debatovaní (World Schools Debating Championships, skrátene WSDC). Zúčastnilo sa ich šesť krajín, dnes ich každoročne býva približne šesťdesiat.
V deväťdesiatych rokoch bolo doposiaľ založených asi najviac nových debatných programov. Nadácie otvorenej spoločnosti iniciovali ich vznik v postkomunistických krajinách, aby pomohli ukotviť demokratické hodnoty a vybaviť študentov a študentky praktickými zručnosťami, ktoré predchádzajúci školský systém nepovažoval za dôležité. Vo väčšine krajín, vrátane Slovenska, sa z pôvodných sietí debatných klubov vyvinuli debatné asociácie. Tieto samostatné národné debatné asociácie spolu v roku 1999 vytvorili Medzinárodnú debatnú vzdelávaciu asociáciu (International Debate Education Association, skrátene IDEA). Debatné programy vznikali aj v krajinách, kde nepôsobila sieť Nadácií otvorenej spoločnosti. Najčastejšie ich zakladali britskí a americkí učitelia alebo absolventi prestížnych univerzít.
Dnes už je debata rozšírená v krajinách na každom kontinente. Debatovanie nie je určené len pre elitných študentov z elitných škôl. V čase, keď v strednej a východnej Európe ešte len vznikali prvé debatné programy, ktoré mali pomôcť jednotlivým spoločnostiam vyrovnať sa s komunistickou minulosťou, v centrách britských a amerických veľkomiest už úspešne fungovali debatné programy (tzv. urban debate leagues) s cieľom pomáhať menšinovým komunitám vysporiadať sa s chudobou a sociálnym vylúčením. V súčasnosti v mnohých európskych krajinách existujú aj menšinové debatné programy.