Zonácia Národných parkov (rozdelenie Národného parku do rôznych kategórií stupňa ochrany) je jednou z hlavných tém ktoré aktuálne hýbu svetom aktivistov za životné prostredie alebo aj Ministerstvom životného prostredia SR. Táto zonácia znamená to, že NP sa rozdelí na rôzne časti, teda zóny podľa toho aké množstvo ľudského zásahu je v nej možné vykonávať. Zóny existujú štyri, A, B, C a D pričom “zóna A” je najchránenejšia bezzásahová zóna a naopak “zóna D” je najmenej chránená s najväčším priestorom pre zásahy do nej. Príprava rozdelenia jednotlivých častí NP do zón je aktuálne v procese.
Najkontroverznejším sporom v rámci týchto zonácií sú plochy už existujúcich lyžiarskych stredísk a priľahlých oblastí. Tieto miesta by podľa pôvodného návrhu mali byť zaradené do zóny D. To znamená, že tieto pozemky by bolo možné odkúpiť majiteľmi lyžiarskych stredísk alebo developermi a štát by mohol prísť o kontrolu nad týmto územím. Ide ale aj o iné časti národných parkov, keďže čím nižšie zaradenie oblasť dostane, tým nižšie sú obmedzenia a ochrana zo strany štátu.
Príprava tejto novej mapy Národných parkov je jednoznačne dôležitou časťou legislatívy a má v debate svoje miesto, hlavná časť obsahu debaty by ale mala byť zameraná na samotné rozširovanie lyžiarskych stredísk.
Lyžiarske strediská na Slovensku sa zasluhujú o značnú časť príjmov z turizmu, keďže pozitívne ovplyvňujú aj zárobky iných sektorov, hlavne ubytovacích zariadení (apartmány, hotely, turistické ubytovne…) a gastronomického sektoru (reštaurácie, bufety…). Lákajú nielen Slovákov a Slovenky ale aj zahraničných návštevníkov, čím prinášajú do slovenskej ekonomiky peniaze zo zahraničia, keďže celkové náklady sú častokrát nižšie ako napríklad v susednom Rakúsku. Lyžiarske strediská v kontexte turizmu na Slovensku sú podstatné práve preto, lebo Slovensko má na ich rozvoj ideálne podmienky. Veľká časť krajiny je hornatá, teda sa na nej teoreticky môžu stavať zjazdovky a keďže Slovensko nemá more, naše hory sú tým najväčším prírodným lákadlom turistov. Prešovský a Žilinský kraj (primárne okresy Poprad a Liptovský Mikuláš) v roku 2025 ubytovali viac než 40% zo všetkých ubytovaných, pričom najväčšie lyžiarske strediská sa nachádzajú práve v týchto krajoch (viz. Štatistický Úrad SR, DataCube).
Tieto strediská sú v rukách súkromných vlastníkov. Môže sa jednať sa o “veľkých hráčov” ako napríklad TMR (Tatry Mountain Resorts), ktorí vlastnia niekoľko významných stredísk nielen v Nízkych a Vysokých Tatrách ale aj v zahraničí. Taktiež ide aj o menších vlastníkov ktorí vlastnia len jeden vlek/ jednu zjazdovku. To znamená že dopady na majiteľov lyžiarskych stredísk sa môžu líšiť.
Najväčšie lyžiarske strediská nachádzajú práve na území Národných parkov. Stredisko Jasná v Národnom parku Nízke Tatry má viac ako 50 km zjazdoviek čím sa stáva najväčším v Strednej Európe. V TANAPe sa nachádzajú strediská ako Tatranská Lomnica alebo Štrbské Pleso, ďalšie veľké lyžiarske strediská sa nachádzajú taktiež na území Národných parkov napríklad Donovaly, Malinô Brdo, Roháče – Spálená, Vrátna… Popri týchto gigantoch na územiach NP existujú aj menšie lyžiarske strediská. V zimnej sezóne 2024/25 bolo evidovaných približne 114 stredísk naprieč celým Slovenskom (vrátane tých čo sa nenachádzajú v NP). Je však nutné nezabúdať na to, že v rámci NP sú pozemky na ktorých sú strediská postavené len v prenájme a pozemok tak naďalej vlastní štát, čo súkromníkov obmedzuje omnoho viac ako keby boli aj majiteľmi pozemku.
Nárast počtu lyžiarskych stredísk a rozširovanie existujúcich na základe dopytu po lyžovaní by bolo prirodzeným krokom pre majiteľov lyžiarskych stredísk a investorov. Naopak návštevníci NP v priemere prejavujú skôr nesúhlas s ďalšou výstavbou a hodnotia že by to znížilo hodnotu relaxácie v NP. Mnohí a mnohé z tých ktorí navštevujú NP tam neprichádzajú s cieľom lyžovať ale vyhľadávajú iné aktivity (viz. Národné Parky pre 21. Storočie, kapitola 3). Takými môžu byť napr. turistika a pobyt na čerstvom vzduchu, oddych a relaxácia, liečebné procedúry, iné športové aktivity a podobne.
Rozširovanie zjazdoviek taktiež prináša otázku ochrany druhov ktoré na ich území žijú. Mnohé z týchto druhov sú aj zákonom chránené. Ide o zvieratá (napr. kamzíky, hlucháne, rysy, svište, dravé vtáky…) ale aj o rastliny (plesnivec, horec, poniklec, rôzne druhy drevín a stromov…). Malo by byť dôvodom pre nerozširovanie lyžiarskych stredísk ohrozenie životov týchto druhov, poprípade ich prirodzeného prostredia aj keď samotné zjazdovky v prípade TANAPu tvoria len 0,4% celkovej rozlohy Národného parku?
Taktiež otázkou pre debatu je aj riziko klimatickej zmeny a teda otepľovanie územia na ktorom strediská sú. V súčasnosti sa naša planéta otepluje, čo do budúcnosti predpovedá ešte väčšiu závislosť na umelom snehu hlavne v oblastiach ktoré sú položené v nižších nadmorských šírkach. Už teraz môžeme pozorovať, že miesta na ktorých sa dá lyžovať najdlhšie a majú najviac snehu sú hlavne v NP. Ak sa teda situácia bude naďalej zhoršovať bude dlhodobo výhodné lyžiarske strediská prevádzkovať?
Poznámka na záver na ktorú netreba zabudnúť, lyžiarske strediská ako také fungujú len sezónne (počas zimy a jari). Počas teplejších mesiacov sú tieto plochy kosené/ niekedy spásané zvieratami, transformované na iné formy zábavy (bike parky, horské káry…). Toto prináša zisky aj mimo sezóny ale zároveň narúša prirodzený chod ekosystému nielen počas zimy ale celoročne.
Debatérom a debatérkam odporúčame zamerať sa hlavne na dopady na prírodu a druhy žijúce v NP, cestovný ruch a využiteľnosť týchto stredísk. Odporúčame taktiež stavať argumenty na konkrétnych príkladoch zo Slovenska.
Možné spory:
- Zhoršila by ďalšia výstavba lyžiarskych stredísk možnosť ochrany biotopov a druhov v NP? Spôsobila by táto výstavba reálnu zmenu “vzhľadu” NP?
- Existuje dostatočný dopyt po lyžovaní na Slovensku aby sa oplatilo tieto zjazdovky rozširovať?
- Má Slovensko miesta mimo NP kde by ďalšie zjazdovky vzniknúť mohli?
- Prečo je ochrana druhov dôležitá? Je ochrana prírody dôležitejšia ako finančné zisky z turizmu?
- Je možné Národné Parky chrániť dostatočne bez toho aby produkovali viac ziskov z Národných parkov?
- Sú lyžiarske strediská tou ideálnou variantou čím zvyšovať atraktivitu NP a teda aj ich zisky? Nespôsobilo by to naopak že by ľudia Národné parky navštevovali menej?
- Je v záujme Slovákov a Sloveniek aby sa lyžiarske strediská v NP rozširovali?
Zdroje:
https://www.minzp.sk/files/iep/narodne_parky_pre_21_stor.pdf
https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN2/cr3802mr/v_cr3802mr_00_00_00_sk
https://blog.gopass.travel/sk/zonacia-narodnych-parkov-tanap-napant/
https://tmr.sk/wp-content/uploads/2025/07/TMR_Polrocna_sprava_2024-25-SK-final.pdf
https://www.lanovky.sk/sk/register-vlekov
https://www.jasna.sk/stredisko/info-o-stredisku/o-stredisku
https://www.jasna.sk/aktivity/letne-aktivity/horske-kary
https://dennikn.sk/minuta/5201894
https://www.lanovky.sk/sk/spravy/v-tmr-pripravuju-viacere-projekty-novych-lanoviek
