Kontext témy

Klimatické zmeny vedú k nárastu extrémnych prírodných javov, ako sú suchá, záplavy či stúpanie hladiny morí, ktoré nútia milióny ľudí opúšťať svoje domovy. Klimatickí utečenci zatiaľ nemajú oficiálny právny štatút v rámci medzinárodného práva, a preto ich prijímanie závisí od ochoty jednotlivých krajín. Téza sa zaoberá otázkou spravodlivosti – či by krajiny, ktoré najviac prispievajú ku klimatickej kríze, mali niesť zodpovednosť aj za jej ľudské dôsledky tým, že by povinne prijímali klimatických utečencov.

Úlohou tímou je definovať, kto je vinník (napríklad kto produkuje najviac znečistenia na človeka) a kto je obeť (z akých situácií je nutné utekať). Ďalej môže debata prebiehať na niekoľkých sporoch:

Súhlasná strana

1. Zodpovednosť znečisťovateľov za dôsledky ich konania

• Ak krajiny nesú primárnu zodpovednosť za klimatické zmeny, mali by niesť aj následky v podobe prijatia klimatických utečencov. Priemyselne rozvinuté krajiny dlhodobo vypúšťajú najviac emisií, zatiaľ čo rozvojové krajiny, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene minimálne, čelia jej najväčším dôsledkom. Povinnosť prijímať klimatických utečencov by bola spôsobom, ako zabezpečiť, že tí, ktorí spôsobili problém, pomôžu ich obetiam.

2. Humanitárna povinnosť pomôcť ľuďom v ohrození

• Klimatická migrácia je často otázkou prežitia – mnoho ľudí stráca svoje domovy, prístup k vode či schopnosť pestovať potraviny. Súčasné azylové politiky nezohľadňujú klimatických utečencov ako legitímnych žiadateľov o ochranu, čo znamená, že mnohí z nich nemajú kam ísť. Ak by krajiny otvorili svoje hranice, znížili by sa humanitárne katastrofy a zabránilo by sa destabilizácii regiónov postihnutých klimatickou krízou.

3. Ekonomická a sociálna udržateľnosť

• Migrácia môže byť aj ekonomickou príležitosťou, ak je správne riadená. Mnoho priemyselne rozvinutých krajín čelí starnutiu populácie a nedostatku pracovnej sily. Klimatickí migranti by mohli pomôcť doplniť pracovnú silu v rôznych sektoroch (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo), čím by sa znížil hospodársky tlak na hostiteľské krajiny.

Nesúhlasná strana

1. Migračná povinnosť by mohla byť neudržateľná

• Hromadný príliv klimatických utečencov by mohol prekročiť kapacity aj najrozvinutejších krajín. V súčasnosti už mnohé krajiny zápasia s integráciou utečencov z vojnových konfliktov (napr. Sýria, Afganistan, Ukrajina), pričom verejná podpora imigrácie je často nízka. Ak by bohaté krajiny boli nútené prijímať veľké množstvo klimatických utečencov, mohlo by to viesť k sociálnemu napätiu, preťaženiu verejných služieb a nárastu populistických hnutí.

2. Poškodenie iných riešení

• Povinné prijímanie utečencov nie je jediným spôsobom, ako môžu krajiny niesť zodpovednosť za klimatické zmeny. Mnohé rozvinuté krajiny už investujú do klimatickej adaptácie a medzinárodnej pomoci, napríklad podporou projektov na zlepšenie infraštruktúry v postihnutých regiónoch. Vo svete, kde by museli prijímať všetkých spomínaných utečencov, by kvôli nákladom na nich neboli ochotní ďalej financovať zelené projekty, prípadne by pre uživenie daných utečencov museli ešte zvýšiť svoju uhlíkovú stopu.

3. Sociálne problémy masovej imigrácie

• Každá krajina má primárnu povinnosť voči svojim vlastným občanom. Verejné zdroje, ako zdravotná starostlivosť, školstvo a bývanie, sú v mnohých krajinách už teraz pod tlakom. Ak by sa veľké množstvo klimatických utečencov presunulo do bohatších krajín, mohlo by to spôsobiť nespravodlivosť voči miestnym obyvateľom, ktorí by mohli mať pocit, že sa ich potreby dostávajú na druhú koľaj. To by mohlo viesť k nárastu extrémizmu a násilia voči utečencom.

Záver a hlavné dilemy

Táto debata sa sústreďuje na otázku, či krajiny, ktoré najviac prispeli ku klimatickej kríze, majú morálnu a právnu povinnosť prijímať klimatických utečencov.

• Súhlasná strana tvrdí, že tieto krajiny sú hlavnými vinníkmi environmentálnych katastrof a majú zodpovednosť pomôcť tým, ktorých ich činnosť poškodila. Navyše, klimatickí utečenci môžu priniesť aj ekonomické výhody, ak sa správne integrujú.
• Nesúhlasná strana namieta, že hromadné prijímanie utečencov je nerealistické a môže viesť k sociálnym a ekonomickým problémom. Hovoriť tiež môže o ohrození alternatívnych riešení.

Debatéri by sa mali zamyslieť nad tým, či je spravodlivejšie riešiť klimatickú migráciu priamo cez relokáciu postihnutých ľudí, alebo či existujú efektívnejšie mechanizmy na zmiernenie jej dopadov.