Upozornenie:

Všetky uvedené informácie sú zjednodušené a slúžia výhradne pre účely pochopenia a rozboru konkrétnej debatnej tézy, a v žiadnom prípade nepredstavujú kvalifikovanú právnu radu, ktorou by sa čitatelia a čitateľky mali akokoľvek riadiť. Prezentované názory takisto nie je možné považovať za názory autora ani akejkoľvek osoby, s ktorou je autor asociovaný.

Úvod:

• Súdy majú v právnom štáte obrovský význam:
  • V takzvaných civilných konaniach rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami (napr. nezaplatené faktúry, náhrada škody, neplatnosť výpovede z pracovnej zmluvy).
  • V tzv. trestných konaniach rozhodujú o vine a treste za trestné činy (napr. podvod alebo vražda)
  • V tzv. správnom súdnictve preskúmavajú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy (napr. zamietnutie stavebného povolenia či udelenie pokuty).
• Je preto veľmi dôležité, kto na súdoch rozhoduje.

Rozšírený infoslide:

• V niektorých krajinách, napríklad v USA alebo Spojenom kráľovstve, zvykne figurovať v prvostupňových súdnych konaniach takzvaná porota.
• Prvostupňový súd je súd, ktorý v rámci konania vydáva ako prvý rozhodnutie vo veci, t.j. nie súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu nižšieho súdu, napr. o odvolaní.
• Porota je skupina obvykle náhodne vybraných bežných ľudí (môže ich byť rôzne množstvo v závislosti od štátu a druhu konania, veľmi často ich je 12).
• Táto porota rozhoduje v súdnom konaní výhradne o tzv. skutkových otázkach, teda čo sa stalo v reálnom svete (napr. v trestnom konaní, či X niekoho zastrelil, alebo v civilnom konaní o náhrade škody, či X rozbil Y vázu a akú veľkú škodu tým spôsobil).
• O právnych otázkach (napr. ako sa má vykladať nejaký zákon) však rozhoduje sudca alebo sudkyňa, ktorý/-á porotu počas konania inštruuje (napr. že nemôže rozhodnúť na základe nelegálneho dôkazu).

Status Quo na Slovensku:

Na Slovensku už takmer 80 rokov porotný systém neexistuje. O skutkových aj právnych otázkach rozhoduje v prvostupňových konaniach výhradne sudca alebo sudkyňa, v niektorých prípadoch senát.

Napríklad v prípade závažnejších trestných činov rozhoduje vo veci trojčlenný senát, ktorý pozostáva z jedného sudcu alebo sudkyne a dvoch prísediacich, ktorí nemusia mať právnické vzdelanie.

Rôzne možné modely:

Téza ponúka široké možnosti nastavenia praktického fungovania porotného systému na Slovensku. Jednou z otázok, ktorú si strany mohli položiť bolo, či sa porotný systém má vzťahovať na všetky druhy súdnych konaní. Kým napríklad v USA je porota bežná v rôznych druhoch súdnych konaní, v susednom Rakúsku existuje porota iba pri najzávažnejších trestných konaniach.

Súhlasný tím:

1. Nižšia pravdepodobnosť omylu alebo korupcie: Prvostupňové súdne rozhodnutia sú v súčasnej dobe na Slovensku prakticky závislé od jediného človeka (samosudcu/samosudkyne), prípadne trojčlenného senátu. Aj pokiaľ zarátame sudcov a sudkyne, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch, stále ide o pomerne malý počet ľudí, ktorí v súdnom konaní rozhodujú. Porotou však zvýšime počet ľudí, ktorí rozhodujú aspoň o skutkových otázkach, čo znižuje riziko individuálnej chyby alebo korupcie.
2. Zvýšenie dôvery verejnosti v justíciu: Sudcovia a sudkyne môžu byť vnímaní ako úzka skupina “technokratov”, ktorých právnické vzdelanie a prax im však nedávajú legitimitu rozhodovať o tom, čo sa v skutočnosti v konkrétnom prípade stalo. Naopak, ich nadštandardný sociálny status a plat môžu byť niektorí ľudia vnímať tak, že sú vzdialení realite bežného človeka. Keď ľudia uvidia, že sú prípady na súdoch rozhodovaného aspoň sčasti ľuďmi ako sú oni, zvýši to dôveru v justíciu. Dôveru v justíciu môže zvýšiť aj vyššie opísaná nižšia pravdepodobnosť omylu alebo korupcie. To má viaceré benefity, ako napríklad menšiu tendenciu riešiť problémy nelegálnou formou svojpomoci či zvýšenie atraktivity podnikateľského prostredia, keďže sa bude dať na dosiahnutie spravodlivosti na súde viac spoľahnúť.

Nesúhlasný tím:

1. Náročnosť pochopenia komplexných prípadov: Niektoré súdne prípady sú veľmi komplexné a aj pochopenie skutkového stavu môže vyžadovať chápanie zložitých súvislosti (napríklad ekonomická kriminalita). Nedostatok odborných znalostí, netrénovanosť a absencia filtra na rozumové schopnosti v podobe vzdelania a skúšok, ktoré sudcovia a sudkyne musia absolvovať, môže viesť k nesprávnym alebo povrchným rozhodnutiam, obzvlášť ak navyše porotcovia a porotkyne stratia záujem alebo sa nudia počas dlhých a komplikovaných procesov.
2. Riziko manipulácie a korupcie: Porotcovia a porotkyne, ktorí nemajú skúsenosti so súdnymi konaniami, môžu byť náchylnejší na manipuláciu zo strany skúsených právnikov a právničiek, či dokonca iných porotcov a porotkýň. Navyše, keďže porotcovia a porotkyne nemusia byť profesionálmi v oblasti práva, nemajú s tým spojenú profesijnú česť alebo nemusia mať rovnako vysoký plat ako sudcovia a sudkyne, a teda môžu byť náchylnejší k prijímaniu úplatkov.
3. Nekonzistentné rozhodovanie: Každá porota je zložená z iných jednotlivcov, čo môže viesť k nekonzistentným štandardom. Aj keď v krajinách s porotným systémom zvyknú byť poroty inštruované sudcom alebo sudkyňou, koho a v akej miere zaťažuje dôkazné bremeno (napr. že v trestnom práve musia v prípade pochybností o vine obžalovaného obžalovaného oslobodiť spod obžaloby), krátka inštrukcia nikdy nedokáže nahradiť štúdium, skúsenosti a znalosť ustálenej súdnej praxe, ktorú majú sudcovia a sudkyne. Rozhodovanie profesionálnych sudcov a profesionálnych sudkýň je preto konzistentnejšie a predvídateľnejšie, a teda v konečnom dôsledku aj spravodlivejšie.
4. Obmedzenie slobody a zvýšený stres: Účasť v porote je v mnohých krajinách povinná, čo môže byť vnímané ako zásah do osobnej slobody. Pre mnohých ľudí môže byť táto povinnosť navyše veľmi stresujúca, najmä ak musia rozhodovať o vážnych trestných činoch alebo zložitých civilných sporoch a nie sú na podobnú zodpovednosť zvyknutí.