Ako pripravovanú tézu pre prvé kolo regionálnych turnajov sme zvolili problematiku obrannej politiky vojensky slabších štátov a ich účasti vo vojenských spojenectvách. Tento fenomén, samozrejme, nie je nový. Vojensky slabšie štáty si už od nepamäti hľadajú silnejších spojencov, aby dokázali čeliť hrozbám zvonka. Kým niektorí komentátori v skorých 90. rokoch predpokladali, že „výhra globalizácie a liberálnej demokracie“ prinesie bezpečný svet bez globálnych konfliktov, nasledujúce roky ukázali opak. Odhaduje sa, že v súčasnosti vo svete prebieha viac než 110 ozbrojených konfliktov, pričom napätie medzi veľmocami, regionálne konflikty a meniaca sa podoba vojenských hrozieb zvyšujú tlak na vojensky slabšie štáty, aby prehodnotili svoje stratégie obrany a spojenectiev.
V tomto článku zadefinujeme základné pojmy, poukážeme na najdôležitejšie aspekty intepretácie tézy a naznačíme, na aké možné spory by sa mali debatné tímy pripraviť.
Definície a prehľad pojmov
Vojensky slabšie štáty sú štáty s menšími kapacitami v oblasti obrany – majú menšiu armádu, rozpočet, technologické možnosti či geopolitickú váhu. To neznamená, že sú bezbranné, ale pre svoje obmedzené vojenské schopnosti sa im čelí hrozbám oveľa ťažšie. Tieto štáty často vstupujú do vojenských spojenectiev s vojensky silnejšími partnermi, ktorí disponujú silnejšou armádou a zaručujú im ochranu. Takáto spolupráca môže mať podobu bilaterálnych dohôd (jeden štát sa zaväzuje pomôcť druhému v prípade napadnutia) alebo vojenských aliancií, ktoré väčšinou fungujú na princípe kolektívnej obrany. Medzi vojensky slabšie štáty patria napríklad Slovensko, Estónsko, Island, Jordánsko, Kostarika, Taiwan, Filipíny, Katar, Mali alebo Gruzínsko. Vojensky silnejšie štáty zas sú napríklad Spojené štáty americké, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Ruská federácia, Brazília, Japonsko, Čína, Turecko alebo Egypt.
Vlastná obranyschopnosť odkazuje na schopnosť štátu brániť svoju územnú celistvosť, obyvateľstvo, politickú nezávislosť a štátnu suverenitu vlastnými silami, bez nutnosti okamžite sa spoliehať na pomoc iných štátov. Zahŕňa nielen vojenské kapacity (armádu, armádne rezervy, výzbroj, logistiku, výcvik) a schopnosť čeliť hybridným hrozbám, ale aj inštitucionálne a strategické prvky, ako sú mobilizačný systém, kritická infraštruktúra a zásobovanie, krízové riadenie či domáci obranný priemysel.
Čo očakávame od debaty?
Pre účely debaty je pre tímy dôležité dôkladne analyzovať tézu a pochopiť, aké bremená kladie na jednotlivé strany. V nasledujúcich riadkoch preto nájdete zopár kľúčových postrehov k správnemu uchopeniu tézy.
Mať spojencov neznamená byť bezbranný
Táto téza sa nezameriava na otázku, či sa vojensky slabšie štáty rozhodnú nájsť si silnejších spojencov na jednej strane alebo budú úplne samostatné na strane druhej. Aj štáty s vojensky silnejšími spojencami často investujú určité zdroje do vlastnej obranyschopnosti. Účasť v obrannej aliancii môže navyše vyžadovať, aby štáty prispievali istou časťou svojho rozpočtu do obrany. Táto téza nie je o tom, či štáty so spojencami majú túto čiastku prispieť alebo nie.
Dôležité je uvedomiť si, že pre vojensky slabšie štáty je budovanie vlastnej obranyschopnosti drahé a náročné. Môže si vyžadovať presmerovanie veľkého množstva zdrojov do armády, často omnoho viac, než od nich členstvo v aliancii vyžaduje. Okrem financií môžu byť potrebné aj ďalšie opatrenia, ktoré vojensky silnejšie štáty nemusia robiť, ako napríklad povinná vojenská služba alebo vývoj vysokošpecializovaných zbraní. Vojensky slabšie štáty sa môžu rozhodnúť tieto zdroje neinvestovať alebo presmerovať ich inde. Spoliehať sa na obranu zo strany vojensky silnejších spojencov teda naznačuje aktívne prenechanie podstatnej časti svojej obrany na iných. Inak povedané, spoliehanie sa na spojencov nahrádza alebo oslabuje vlastné investície do obrany, čo prináša potenciálne výhody aj riziká.
Debata sa preto má sústrediť na otázku, či je pre vojensky slabšie štáty výhodnejšie spoliehať sa na ochranu zo strany silnejšieho spojenca, a tým obmedziť vlastné investície do obrany, alebo či je pre ne lepšie budovať vlastnú obranyschopnosť aj za potenciálne vysokú cenu.
Vojenské spojenectvá nie sú len o obrane
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že vojenské spojenectvá sa týkajú len obrannej spolupráce, v skutočnosti obranné spojenectvá zvyknú mať aj ďalekosiahle politické a ekonomické dôsledky. Štáty, ktoré vojensky spolupracujú, medzi sebou zdieľajú vojenské tajomstvá, know-how, technológie a strategické zdroje, čo môže ovplyvniť ich vnútornú politiku, hospodársku výkonnosť a postavenie na medzinárodnej scéne. S rastúcou vojenskou previazanosťou medzi krajinami rastie aj politická a ekonomická previazanosť. Takáto spolupráca môže posilniť politickú väzbu medzi štátmi, zvyšovať dôveru medzi nimi, ale zároveň zvyšuje závislosť a môže limitovať strategickú samostatnosť vojensky slabších štátov nielen v oblasti obrany.
Je dôležité pozerať sa na tézu globálne
Debatné tímy by si mali dôkladne naštudovať, aké obranné aliancie vo svete existujú alebo existovali, aby vedeli ukázať rôzne modely spolupráce, výhody a riziká spojené so spoliehaním sa na spojencov.
Téza je veľmi aktuálna, čiže očakávame, že sa debaty budú sústrediť na súčasnú geopolitickú situáciu. To ale neznamená, že tímy nemôžu priniesť dôkazy z vojenských spojenectiev z modernej histórie. Práve naopak, skúsenosti z minulých vojenských spojenectiev môžu priniesť hodnotné perspektívy na to, ako vojenské spojenectvá fungujú a akým výzvam čelia.
Téza je vysoko relevantná v našom regióne, kde mnohé strany pristupujú k svojej úlohe v Severoatlantickej aliancii (NATO) rôzne. Niektoré sa na obranu NATO spoliehajú viac, niektoré aktívne budujú svoje vojenské možnosti. NATO je dobrý počiatočný bod, ale tímy by sa nemali obmedziť len na túto jednu konkrétnu alianciu. Každá aliancia a spojenectvo funguje trochu inak a len skrz vyskladanie mozaiky dôkazov zo sveta sa tímom podarí ukázať, ako spojenectvá typicky fungujú, aké majú silné a slabé stránky a aké benefity či riziká prináša spoliehanie sa na obranu iných štátov.
„Výhodné” je otvorený pojem
V tejto téze je pojem výhodné úmyselne otvorený. Debatérky a debatéri si nemusia sami určiť, podľa akého kritéria sa má debata vyhodnotiť, táto časť práce je v téze už urobená za nich. Debatu vyhrá tá strana, ktorá presvedčivejšie obháji, čo je pre vojensky slabšie štáty výhodnejšie. „Výhodné“ však môže znamenať rôzne veci a tímy môžu zvážiť napríklad praktické aspekty z hľadiska bezpečnosti, efektivity a rizika napadnutia, ekonomické hľadisko spojené s nižšími výdavkami alebo možnosťou presmerovať zdroje na iné oblasti, a politické či hodnotové dôsledky, ako je udržanie stability alebo suverenity. Myslite tiež na šírku pojmu „vojensky slabšie štáty“ a na to, že spoliehanie sa na silnejších spojencov môže mať dopady aj v iných oblastiach medzinárodného pôsobenia než len v bezpečnostnej (napríklad v ekonomickej, hospodárskej či politickej rovine). Otvorená definícia pojmu dáva priestor pre rôzne uhly pohľadu, no zároveň kladie tímom za úlohu jasne vysvetliť, prečo by ich interpretácia „výhodnosti“ mala rozhodnúť debatu.
Možné spory
Je z hľadiska bezpečnosti stabilnejšie spoliehať sa na spojencov alebo budovať vlastnú obranu?
Aká je cena vlastnej obranyschopnosti? Má zmysel, aby malé štáty budovali svoje armády, ak ich silnejší spojenci dokážu zabezpečiť obranu, ktorú by si samy nedokázali vybudovať?
Je vlastná obranyschopnosť realistická možnosť pre vojensky slabšie štáty?
Akú má pre štát úlohu vlastná armáda a vlastná obranyschopnosť?
Do akej miery sa dá veriť, že spojenci v kríze naozaj zasiahnu? A nie je samotná existencia spojenectva dostatočný odstrašujúci faktor pre možných agresorov?
Odrádza alebo naopak povzbudzuje závislosť od spojencov potenciálnych agresorov? Akú rolu majú takéto spojenectvá v kontexte proxy vojen (zástupných vojen)?
Aký má spoliehanie sa na silnejších spojencov vplyv na štátnu suverenitu a vnútornú politickú situáciu?
Kedy sa spojenectvá osvedčili a kedy nie, a čo z toho vyplýva pre dnešné porovnávanie? Je niečo čo spája situácie kedy sa spojenectvá neosvedčili?
Zdroje:
SK:
https://www.noviny.sk/zahranicie/1080464-washington-bez-zbrani-trump-vaha-v-podporovani-spojencov
https://www.postoj.sk/165598/aco-ak-uz-americania-nikdy-nepridu
https://dennikn.sk/4292344/nato-trumpa-asi-prezije-ale-bude-to-nieco-stat
https://www.teraz.sk/spravy/afp-francuzsko-planuje-znizit-voje/802581-clanok.html
https://www.postoj.sk/154024/ako-si-rusi-afrancuzi-navzajom-ukradli-spojencov
https://www.trend.sk/spravy/island-nema-vlastne-ozbrojene-sily-to-ale-coskoro-moze-zmenit
https://dennikn.sk/minuta/4753138
https://fontech.startitup.sk/usa-jadrove-bomby
EN:
https://carnegieendowment.org/posts/2008/04/the-end-of-the-end-of-history?lang=en (kontext ku globalizácii a súčasnej geopolitickej situácii)
https://www.worlddata.info/alliances
https://www.cato.org/commentary/nato-security-dependents-are-not-useful-allies
https://thediplomat.com/2025/10/us-backs-philippine-ally-after-latest-maritime-clash-with-china
https://responsiblestatecraft.org/2022/12/27/why-taiwans-dependence-on-the-u-s-is-not-a-safe-bet
https://www.defensepriorities.org/explainers/who-is-an-ally-and-why-does-it-matter/
https://www.globsec.org/what-we-do/events/event-summary-paying-power-what-price-european-defence
https://www.eurasiareview.com/30122024-can-europe-afford-to-pay-for-its-own-defense-oped
https://thedefensepost.com/2025/09/12/taiwan-defense-harden-security
https://moderndiplomacy.eu/2025/04/17/island-defence-assessing-taiwans-military-capabilities
https://warroom.armywarcollege.edu/articles/smalll-state-defense
https://responsiblestatecraft.org/mali-junta-militants
Odborné články:
https://emergingtrends.stanford.edu/files/original/9456bedd1deb0976899022fa125613e0b163518b.pdf
https://mei.nus.edu.sg/wp-content/uploads/2019/11/Insight-217-Hashim-final-online.pdf
https://link.springer.com/article/10.1057/ip.2015.8
https://www.csis.org/analysis/could-allies-decide-future-indo-pacific
