Súčasne žijeme v dobe vyhadzovacej. V roku 2022 bolo na svete vyprodukovaných 62 miliónov ton elektroodpadu a jeho množstvo sa každým rokom zvyšuje. V roku 2030 by malo množstvo elektroodpadu dosiahnuť 74,7 – 82 miliónov ton. Prenosná elektronika (mobily, tablety, notebooky, smart hodinky…) je často vyrábaná s nenahraditeľnými či ťažko prístupnými súčiastkami (displeje sú neoddeliteľná súčasť rámu, batérie sú pripevnené pevne alebo komplikovanými spôsobmi, na manipuláciu s ktorými je nutný autorizovaný servis). Keďže mnohé zo zariadení je náročné opraviť bez dostatočného vzdelania, opravy sú často drahé, dôsledkom čoho je stále viac zákazníkov nútených kupovať si nové zariadenia a tie pokazené vyhadzovať. Napríklad pri výmene displeja na iPhone sa originálne displeje v autorizovaných servisoch pohybujú od 300 € do 600 € v závislosti od modelu, k čomu ešte treba pripočítať cenu práce technika. V mnohých prípadoch sa teda cena vyšplhá aj na viac ako polovicu ceny zariadenia samotného.
V minulosti bolo bežné, že napr. batéria sa z telefónu dala vybrať jednoduchým odklopením krytu. To, že komponenty neboli pevne spojené robilo opravy jednoduchšími, lacnejšími a schopnosť vyhodiť len jednu zo súčiastok znižovala množstvo elektroodpadu vytvoreného pokazením zariadenia. Toto sa však netýka len mobilov. Aj v súčasnosti práve k najjednoduchšie opraviteľným spotrebičom patria fény na vlasy alebo lampy z dôvodu, že sú zväčša jednoducho poskladané. Preto debatérom a debatérkam odporúčame sa zamerať nielen na telefóny a tablety ale aj na ostatné spotrebiče/elektronické zariadenia.
Aktuálne sú najčastejšími dôvodmi neopraviteľnosti zariadení a spotrebičov nedostupnosť či príliš vysoká cena súčiastok, nedostatok informácií ako zariadenie opraviť a nemožnosť zariadenie otvoriť. Podľa správy Open Repair Alliance z roku 2024 bolo iba 19% zariadení, ktoré sa ľudia počas komunitného opravovania snažili opraviť natoľko poškodených, že sa nedali opraviť a bolo nutné ich vyhodiť.
Na druhej strane komplikovanosť zariadení je neodmysliteľne spojená s technologickým pokrokom a spokojnosťou zákazníka. Takéto konštrukcie spôsobujú, že zariadenia môžu byť tenšie, výkonnejšie, mať kvalitnejšiu vodotesnosť, či optimálnejšie usporiadanie súčiastok vnútri zariadenia. Tieto inovácie sú pre spotrebiteľov dôležité, pretože umožňujú jednoduchšie, spoľahlivejšie a pohodlnejšie používanie. Napríklad, na rozdiel od spomínaných starých batérií v mobilných telefónoch, ktoré boli hrubé, robustné a tvarovo všetky veľmi podobné, sú nové batérie oveľa tenšie a majú tvar prispôsobený ostatným súčiastkam na optimalizáciu vnútorného priestoru telefónu, čo umožňuje efektívnejšie rozmiestnenie komponentov. V debate by sa vám mohli zísť aj iné príklady takýchto inovácií a vysvetlenie ich dôležitosti pre zákazníka.
Tento pokrok však neprichádza zadarmo. Firmy často využívajú koncept tzv. plánovanej zastaranosti (angl. planned obsolescence), a to tak, že značne okresávajú dobu, počas ktorej je produkt funkčný a tlačia používateľov do kúpy nového zariadenia namiesto údržby toho starého. Sú vyrábané s vedomím, že budú v neďalekej budúcnosti potrebovať opravu, alebo budú rovno nefunkčné. Dáta ukazujú, že aj keď sa životnosť zariadení mierne zvyšuje, malé zariadenia ako telefóny alebo tablety majú životnosť približne 5 rokov (viď European Environment Agency briefing, 2024). Zmenila by sa motivácia technologických firiem vyrábať produkty, ktoré sa kazia? Mali by motiváciu aby produkty boli funkčné dlhšie, alebo naopak?
Predmetom debaty však môžu byť aj opravy samotné. Kým budú vykonávané a ako kvalitné budú náhradné diely v jednotlivých svetoch sú legitímne otázky. Jednoducho vymeniteľné súčiastky by boli oproti súčasnosti aj ľahšie zakúpiteľné pre bežného spotrebiteľa. Ako sa môžu zmeniť zákaznícke preferencie pri opravách dôsledkom týchto zmien na trhu? Snažili by sa ľudia opraviť zariadenia/spotrebiče doma, využívali by takzvané komunitné opravovania alebo by ich aj naďalej vyhadzovali a menili za novšie modely?
Neodmysliteľnou súčasťou debaty by samozrejme nemala byť len samotná (ne)možnosť opravy ale aj to čo sa deje po nej. Keďže produkty sa skladajú z rôznych materiálov a komponentov, ich potenciál na recykláciu sa líši. Niektoré sú efektívne recyklovateľné a dajú sa znova využiť (kovy), no niektoré sa efektívne recyklovať nedajú a tak aj pri správnom triedení odpadu nakoniec skončia na skládkach. Zároveň nie je všetok takýto odpad recyklovaný vhodným spôsobom. Putuje rovno na skládky kvôli vhodeniu do nesprávneho koša, alebo nie je recyklovaný aj napriek možnosti ho znovu využiť (napr. skončí v spalovni). Taktiež sa naskytajú otázky, či by zavedenie tézy predsa len nespôsobilo nárast odpadu, ktorý by bol spôsobený nátlakom na firmy vyrábať viac náhradných dielov, alebo tým, že ľudia by aj tak nedokázali tieto zariadenia efektívne opravovať a tieto náhradné diely by nakoniec skončili v koši.
Debatérkam a debatérom odporúčame zamerať sa hlavne na porovnanie dopadov a dôležitosti jednotlivých aspektov debaty. Debatu pravdepodobne nie je možné vyhrať len vysvetlením spomalenia technologického pokroku bez vysvetlenia, prečo je dôležitý a bez porovnania s inými dopadmi v debate. Toto samozrejme platí na akékoľvek iné spory, ktoré debatné tímy do debaty prinesú. Odporúčame sa zamerať taktiež na viacerých spomínaných aktérov, ako spotrebitelia, technologické firmy či spoločnosť.
Možné spory:
- Pomohlo by zavedenie tézy obmedziť narastajúci problém s množstvom elektroodpadu?
- Má dlhšie funkčné obdobie elektroniky významný dopad na environmentálnu situáciu?
- Aké dopady by téza mala na správanie firiem? Zvyšovali by cenu svojich produktov a robili ich trvácnejšími alebo by naopak generovali svoje zisky predajom náhradných dielov?
- Spomalila by povinná vymeniteľnosť súčiastok technologický pokrok a inovácie? Ak áno, do akej miery to má dopad na bežného občana? Bude ho to zaujímať?
- Je pre spotrebiteľov dôležitejšia možnosť opravy (a jej cenová dostupnosť), alebo inovácie produktov, ktoré využívajú?
- Boli by opravy dostupné po zavedení tézy bezpečné, alebo by boli spotrebitelia motivovaní súčiastky vymieňať bez expertízy na vlastné riziko/využiť neautorizované servisy, či komunitné opravovanie?
Zdroje:
Slovenské
https://www.trend.sk/spravy/kazia-veci-naozaj-rychlejsie-ako-kedysi-ano-je-to-chyba-firiem-aj-ludi
https://www.odpady-portal.sk/Dokument/108006/elektricky-elektronicky-odpad-statistiky.aspx
https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104798/kam-s-elektroodpadom-a-kde-vsade-sa-nachadza.aspx
Anglické
https://electronicajusta.net/cop29-la-petxada-ambiental-de-la-industria-tecnologica-copy/?lang=en
https://ewastemonitor.info/the-global-e-waste-monitor-2024/
https://openrepair.org/wp-content/uploads/2024/10/ORA-report-2024-The-rise-of-community-repair.pdf
https://collections.unu.edu/eserv/UNU:6477/RZ_EWaste_Guidelines_LoRes.pdf
https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/product-lifespans-monitoring-trends
